História


     História zdroja Tepláreň Zvolen siaha do začiatku 50-tych rokov minulého storočia. Tepláreň ako zdroj tepla sa začala budovať spolu s výstavbou drevokombinátu Bučina ešte pred II. svetovou vojnou. Povolenie na jej prevádzku bolo vydané s dátumom 29.september 1956. Vtedy už bola viac ako 7 rokov v správe štátnej energetiky ako súčasť SSE Žilina. Okrem dodávky tepla do Bučiny dodávala elektrickú energiu pre elektrizačnú sústavu. Najväčší podiel výroby elektrickej energie mal pôvod v tepelnej výrobe. Významnou však bola aj výroba elektriny vo vodných elektrárňach, celkovo ich mala v správe 6 (Banská Bystrica, Staré Hory, Dolný Jelenec, a vo Zvolene Union a Slatinka). Pod správu teplárne patrila v 50-tych rokoch aj turbocentrála v Pôtri. Zdroj prešiel rôznymi formami podnikania ako organizačná zložka rezortu energetiky. Vyrábané teplo sa spočiatku v prevažnej miere premieňalo na elektrickú energiu, neskôr začala stúpať potreba tepla pre SCZT a z dôvodu obmedzeného tepelného výkonu musela byť výroba elektriny znižovaná. Menila sa aj štruktúra odberateľov tepla. Ku kedysi jedinému odberateľovi tepla Bučina n.p. po vybudovaní sústavy centrálneho zásobovania teplom pribudli ďalší významní odberatelia a tepláreň začala slúžiť ako centrálny zdroj tepla. Sústava centrálneho zásobovania teplom vznikla vybudovaním parovodu pre zásobovanie priemyselných odberateľov v priemyselnej zóne Lučeneckej cesty a horúcovodnej sústavy pre budované sídliskové súbory Zlatý potok a Sekier. Prevádzka SCZT začala v roku 1969 a Zvolen sa zaradil medzi 6 miest na Slovensku s teplofikačnou koncepciou, ktorej základným prvkom je tepláreň ako kogeneračný zdroj výroby tepla a elektriny. Po uvedení do prevádzky zdroja TpB v roku 1992 boli na SCZT pripojené ďalšie sídliskové súbory Záhonok, Bukovinka, Zvolen Západ, takže sa vo Zvolene postupne vykurovalo z SCZT viac ako 9 tis. bytov. 

Technologickú schému teplárne v roku 1956 tvorili tri roštové kotly a tri turbogenerátory. Celkový tepelný výkon bol 59 MW a elektrický 14,4 MW. V rámci výstavby boli vybudované vysokonapäťové rozvodne 6,3 a 22 kV s vývodmi pre mesto. Na streche trojloďovej budovy hlavného výrobného bloku dotváralo siluetu teplárne 6 oceľových komínových nástavcov.
V 70-tych rokoch bol zdroj rozšírený o tri kotle K4, K5, K6 na vykurovací olej a protitlakový turbogenerátor TG4. Tepelný výkon stúpol na 155 MW a elektrický na 18,4 MW. Zároveň bol vybudovaný 120 m komín. Dodávka tepla postupne rástla a v roku 1987 dosiahla historické maximum na úrovni 1503 TJ.
Vzhľadom na vzrastajúce potreby komunálneho, aj priemyselného sektora bolo rozhodnuté o výstavbe nového zdroja TpB situovaného v tesnej blízkosti existujúcej teplárne. Problémy s nedostatkom triedeného uhlia a vykurovacieho oleja rozhodli o výstavbe zdroja na menejhodnotné hnedé energetické uhlie a tiež o vybudovaní zariadení na spaľovanie zemného plynu. Výstavba bola ukončená na začiatku 90-tych rokov. Dodávateľom stavebnej časti bola Stavoindustria š.p. Banská Bystrica. Dodávateľom technológie SES a.s. Tlmače. Vybudované boli dva granulačné kotly s výkonom 2x108 MW a protitlakový turbogenerátor s výkonom 25 MW. Pokles odberov tepla bol v roku 1996 kompenzovaný výstavbou kondenzačnej turbíny TG-5.
V rámci obnovy zariadení sa zastarané a fyzicky opotrebované technologické zariadenia postupne vyraďovali z prevádzky. V 80-tych rokoch turbogenerátory TG1, TG3 a na začiatku 90-tych rokov kotly K1,K2,K3, s príslušenstvom.

V roku 2001 bol v rámci slovenskej energetiky spustený proces transformácie ako úvodná fáza privatizácie energetiky. Stredoslovenské energetické závody Žilina, š.p.v skratke SSE, š.p. bol transformovaný na štyri akciové spoločnosti, jednou z nich bola Zvolenská teplárenská, a.s. Zvolen.
Problémom zdroja vo Zvolenskej teplárenskej, a.s. bolo, že neplnil emisné limity platné v EÚ od 1.1.2008 pre jednotlivé zložky, hlavne sa jednalo o oxidy síry. Keďže o probléme sa vedelo už pred transformáciou štát v rámci prípravy štrukturálnych fondov zaradil teplárne do indikatívneho zoznamu a tie mali predložiť v rámci predvstupových fondov, resp. po vstupe do EÚ zo štruklturálnych fondov projekt ekologizácie zdroja, čo Zvolenská teplárenská aj vykonala a v roku 2005 podala žiadosť o NFP na Projekt ekologizácie zdroja vo Zvolenskej teplárenskej s využitím spoluspaľovania biomasy. Projekt bol úspešne realizovaný a 6.6.2008 bolo na zrekonštruované zariadenie vydané kolaudačné rozhodnutie. V rámci projektu sa zmenili inštalované výkony zariadenia a palivová základňa zdroja tepla. Súčasný inštalovaný výkon zdroja je 269 MW a elektrický 43,9 MW. Ako palivo sa používa nízkosírne hnedé uhlie, drevná štiepka a zemný plyn – naftový.
Významné medzníky spoločnosti