Výroba tepla - stručný popis

Základným zdrojom na výrobu tepla je v súčasnosti tepláreň TpB s granulačnými parnými kotlami K–01 a K-02, prevádzkovanými podľa potreby vo vykurovacom období aj mimo neho. Palivovou bázou pre tieto kotle je nízkosírne hnedé energetické uhlie (HEU) a OZE na báze pevných palív – dendromasy (drevných štiepok), resp. fytomasy (peletky z poľnohospodárskej produkcie (slama, tráva, ...). Výrobné zariadenia v časti tepláreň TpA sú už dlhšiu dobu využívané len ako špičková a havarijná rezerva.

Výroba tepla v teplárni „A“ (TpA)
Tepláreň TpA predstavuje pôvodnú zdrojovú časť ZT. Výrobu na pôvodných parných roštových kotloch z 50-tych rokov nahradila výroba na kotloch, ktoré boli inštalované v druhej polovici 70-tych rokov, celkový počet kotlov je 3 ks, miestne označenie K-4, K-5, K-6, sú to parné strmorúrové membránové kotle pôvodne spaľujúce ťažký vykurovací olej (mazut), dnes už používajú iba zemný plyn. Kotly boli uvedené do prevádzky v rokoch 1971–1977. Parametre teplonosného médie na kotloch K-4,5 sú teplota 400 oC a tlak 4 Mpa, výkon kotlov je 2x38,5 MW. Kotol K-6 je mobilná centrála s parametrami 260 oC a tlakom 1,2 Mpa a výkonom 20 MW. V súčasnej dobe sa výrobná časť teplárne TpA prevádzkuje v minimálnej miere a s jej prevádzkovaním sa ani v budúcnosti neuvažuje. Predpokladá sa, že tento zdroj aj naďalej bude slúžiť len ako záložný zdroj výroby tepla a elektriny.

Výroba tepla v teplárni „B“ (TpB)
Táto časť teplárne bola budovaná na prelome 80-tych a 90-tych rokov ako nový zdroj výroby tepla a elektriny. V súčasnosti je prevádzkovaná ako základný zdroj tepla vo Zvolenskej teplárenskej a.s., hlavný výrobný blok je vybudovaný vo svahovitom teréne v miestach zlikvidovanej bytovej kolónie – osady založenej pri výstavbe drevokombinátu Bučina. Dispozične je to najvýhodnejšia lokalita voči obytným súborom mesta Zvolen, lokalita umožnila náväznosť na existujúce objekty pôvodnej prevádzky teplárne. Zdroj bol uvedený do prevádzky v roku 1992. Sú v ňom inštalované dva granulačné parné kotle K–01 (1988) a K–02 (1990) na pevné palivo. Jej súčasťou je aj protitlakový turbogenerátor TG-01, slúžiaci ako zdroj elektrickej energie, dodávanej do siete. Jeho menovitý výkon je 25MW. Pôvodné menovité tepelné výkony parných kotlov K–01 a K–02 boli 2x108MW, čo predstavovalo 2x160t/hod pary. Ako hlavné palivo sa používal lignit z Bane Záhorie, a.s. Holič so stabilizáciou zemným plynom.

Problémom zdroja vo Zvolenskej teplárenskej, a.s. bolo, že neplnil emisné limity platné v EÚ od 1.1.2008 pre jednotlivé zložky, hlavne sa jednalo o oxidy síry. Keďže o probléme sa vedelo ešte pred transformáciou energetiky štát v rámci prípravy finančných zdrojov pre štrukturálne fondy zaradil teplárne do indikatívneho zoznamu operačného programu „Základná infraštruktúra“ opatrenie „Ochrana ovzdušia“. Povinnosťou Zvolenskej teplárenskej bolo predložiť v rámci projekt ekologizácie zdroja, čo Zvolenská teplárenská aj vykonala a v roku 2005 podala žiadosť o NFP na Projekt pod názvom „Ekologizácia zdroja s využitím spoluspaľovania biuomasy v spoločnosti Zvolenská teplárenská“. Projekt bol úspešne realizovaný v spolupráci s dodávateľom SES Tlmače v období rokov 2006-2008 za 25 mesiacov od podpisu ZOD a 6.6.2008 bolo na zrekonštruované zariadenie vydané kolaudačné rozhodnutie. V rámci projektu sa zmenili inštalované výkony zariadenia a palivová základňa zdroja tepla. Súčasný inštalovaný výkon zdroja je 173 MW. V dvoch kotloch K-01 s parametrami teplonosného média teplota 535 oC a tlakom 13,5 Mpa, tepelný výkom 108 MW a K-02 s parametrami teplonosného média teplota 535 oC a tlakom 13,5 Mpa, tepelný výkom 65 MW Ako palivo sa používa nízkosírne hnedé uhlie, drevná štiepka a zemný plyn – naftový. Rekonštrukcia kotla na nižší výkon umožnila celoročnú prevádzku.

K01 po rekonštrukcii                                                 K02 po rekonštrukcii